Po stopách Vladimíra Jukla
Autor: spravca on Wednesday, 24 April 2013
Prvý máj plánujú aktivisti z OZ Nenápadní hrdinovia a jeho podporovatelia, osláviť netradičným spôsobom. Chcú putovať po stopách Vladimíra Jukla, ktorý bol významným bojovníkom za ľudské práva a demokraciu v Československu a je označovaný aj ako „generál“ tajnej cirkvi na Slovensku. Vybrali si netradičný spôsob. Po Bratislave budú putovať na bicykloch.
„Pochod sa uskutoční v deň prvého výročia smrti jedného z najvýznamnejších predstaviteľov odporu voči komunizmu,“ povedal František Neupauer z OZ Nenápadní hrdinovia. Podľa jeho slov vtedajší režim odsúdil Jukla na 25 rokov odňatia slobody za údajnú vlastizradu. „Ako mnohí iní, aj on prešiel tvrdé väzenie, no po návrate z väzenia nerezignoval, budoval sieť malých spoločenstiev (tzv. krúžky), ktoré boli základom protikomunistického odporu“ opísal jeho život Neupauer.
Aktivisti v súčasnosti hľadajú darcov a sponzorov, aby mohli tieto cyklotúry ponúknuť čo najväčšiemu počtu záujemcov.
Pochod chcú začať v priestoroch Múzea zločinov a obetí komunizmu na Námestí slobody 3 o deviatej ráno. Putovať plánujú po miestach, ktoré sa spájajú s osobnosťou Vladimíra Jukla. Začať chcú s budovou u Dvoch levov, v ktorej Jukla vyšetrovali ešte ako študenta v roku 1946. Pokračovať budú námestím SNP a diskutovať o Juklovej účasti v SNP. Jukl bol tiež jedným z organizátorov Sviečkovej manifestácie v Bratislave v roku 1988. Podľa slov Neupauera povedú ich kroky práve k pamätníku tejto udalosti na Hviezdoslavovom námestí. Ako dodal: „Naše posledné kroky po stopách Vlada Jukla povedú k jeho hrobu v Slávičom údolí a tiež aj k domu, v ktorom býval,“ dodal k pripravovanému programu Neupauer. Pre účastníkov podujatia pripravujú aktivisti na tento deň aj diskusiu o živote „generála tajnej cirkvi“.
Vladimír Jukl sa už ako vysokoškolák spoznal so Silvestrom Krčmérym, ktorý ho doviedol k Tomislavovi Kolakovičovi. Takto sa stali členmi spoločenstva Rodina. Spoločne sa ocitli vo vyšetrovacej väzbe „U dvoch levov“ v Bratislave už v roku 1946 za spoluprácu s Kolakovičom. Po nástupe komunistického režimu boli kruto vypočúvaní a týraní. Jukl bol v roku 1951 odsúdený na 25 rokov odňatia slobody za vlastizradu. Obaja si odsedeli vyše trinásť rokov. Po návrate z väzenia organizoval s Krčmérym obnovu cirkevného života v Československu.
Po roku 1989 dostal viacero vyznamenaní a ocenení. V marci 1990 dostal Zlatú medailu za zásluhy o rozvoj slovenskej matematiky a fyziky. Za jeho vzdelávaciu činnosť bol ocenený Trnavskou univerzitou udelením titulu Dr. h. c.. Ocenila ho aj Konfederácia politických väzňov Slovenska a Fórum kresťanských inštitúcií, kde bol čestným členom. V roku 2009 získal poľské štátne vyznamenanie od prezidenta Lecha Kaczyńského a následne aj Cenu Jána Langoša. V roku 2010 dostal medailu za účasť v boji proti fašizmu. Slovenské štátne vyznamenanie dostal až in memoriam. V januári tohto roku mu udelil Rád Ľudovíta Štúra I. triedy prezident Ivan Gašparovič za mimoriadne celoživotné úsilie pri obrane demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd.
Akciu Po stopách Vladimíra Jukla pripravuje OZ Nenápadní hrdinovia. Združenie vzniklo v roku 2010. Jeho cieľom je najmä sprostredkovať mladšej generácii výpovede a svedectvá tých, ktorí prežili útrapy komunistického režimu v Československu. OZ Nenápadní hrdinovia je tiež zriaďovateľom Múzea zločinov a obetí komunizmu v Bratislave.
František Neupauer, OZ Nenápadní hrdinovia, Múzeum zločinov a obetí komunizmu
Ján Kušnirík, OZ Nenápadní hrdinovia
Program podujatia:
I. skupina
9.00 – stretnutie na Námestí Slobody 3 - pri Múre nenápadných hrdinov (Múzeum zločinov a obetí komunizmu)
9.15 – Budova u Dvoch levov (už v roku 1946 tu bol Vlado Jukl vyšetrovaný ešte len ako študent)
9.30 - Námestie SNP (o účasti Vlada Jukla v SNP)
9.45 – pamätník Sviečkovej manifestácie (jedne z organizátorov a “duša manifestácie”)
11.00 – cintorín Slávičie údolie (pri hrobe Vladimíra Jula SF)
11.30 – pri dome Vladimíra Jukla (ul. Slávičie údolie)
12.00 – Katedrála sv. Martina (svätá omša)
13.00 – občerstvenie v múzeu (špecialita dobrovoľníka Michala Čopa)
14.00 – ukážka z filmu o Vladimírovi Juklovi (cca 10 min.)
II. skupina
14.30 – po stopách Vladimíra Jukla
14.50 – pamätník Sviečkovej manifestácie
15.40 – cintorín – Slávičie údolie (aj k hrobu Jána Langoša)
16.00 – byt Vlada Jukla
16.30 – múzeum
17.00 – diskusia – Múzeum zločinov a obetí komunizmu, Námestie slobody 3
Štefan Hríb, šéfredaktor časopisu .týždeň., ktorý venoval rozsiahlu reportáž o Vladomírovi Juklovi a považuje ho za najvýznamnejšiu postavu 20. storočia
Dp. Daniel Bédi, predstavený Spoločenstva bratov Fatima – činný v čase komunizmu, jeden z účastníkov protestnej hladovky v seminári v čase komunizmu a následne vylúčený zo štúdia